Mám veterána ???

Čo je historické vozidlo?

Ak si myslíte, že váš Trabant, s ktorým každý deň chodíte do práce je veterán, tak nemáte celkom pravdu.  Historické vozidlo musí spĺňať niekoľko predpokladov. Tým prvým a najdôležitejším je, že musí byť staršie ako 25 rokov. Ďalej by malo byť v dobrom technickom a historicky správnom stave. Tak isto si treba uvedomiť, že skoršie vyrobené vozidlá a najmä vozidlá vyrábané v menších sériách sú cenené oveľa viac, ako tzv. "autá z ulíc".
Pri hodnotení vozidiel sa vychádza z kritérií, ktoré stanovila Medzinárodná organizácia historických vozidiel (F.I.V.A.), ktorú reprezentuje na Slovensku Združenie zberateľov historických vozidiel SR:

Definícia vozidla

typ A – štandardné
Je to vozidlo so štandardnou špecifikáciou, tak ako bolo dodané výrobcom. Pre vozidlá historickej pôvodnosti podľa skupín 2 – 4 sú povolené (v rozsahu špecifikácie danej doby) úpravy na prianie, malé kozmetické zmeny a použitie typického príslušenstva, ktoré bolo v danej dobe na trhu.

typ B – dobovo upravené vozidlo
Je to vozidlo upravené v danej dobe na špecifické účely, typické v svojej podstate a tým historicky cenné. Výrobca takéhoto vozidla je označovaný ako "zhotoviteľ" iba vo vzťahu k skupinám 1 – 4 historickej pôvodnosti. (napr. vozidlo vyrobené na špeciálnu zákazku alebo vozidlo hasičské, pohrebné a pod.)

typ C – výnimka
Ide o vozidlo, ktorého výrobný štandard bol zmenený tak, že vozidlo už nezodpovedá dobe. Prevedené zmeny musia zodpovedať všeobecným zásadám FIVA a musia byť použité diely z príslušnej doby alebo diely opäť vyrobené podľa identickej špecifikácie doby (konštrukcia, materiál a funkcia)

typ D – replika
Je to vozidlo vyhotovené mimo pôvodnú dobu, s použitím alebo bez použitia dobových dielov, kopírujúce design pôvodnej doby. Vozidlo musí byť zreteľne označené, aby bolo jasné, že ide o repliku. Vyhotoviteľ vozidla je považovaný za výrobcu vo vzťahu k skupinám 1 – 4 zachovalosti vozidla. Vozidlo smie byť považované za vyhovujúce, ak dátum jeho výroby zapadá do vekového limitu FIVA.

Skupiny zachovalosti vozidla

skupina 1 – autentické vozidlá
Vozidlá v stave, ako boli pôvodne vyrobené, bez zmeny a len s malým zhoršením stavu. Kompletne originálne vrátane interiéru a exteriéru. Výnimkou sú iba pneumatiky, zapaľovacie sviečky, batéria a iné krátkodobé diely.

skupina 2 – originálne vozidlá
Vozidlá používané, ale zatiaľ nereparované, podľa originálnej špecifikácie a s priebežnou históriou a v originálnom, aj keď zhoršenom stave. Normálne opotrebované diely môžu byť vymenené za nové, zodpovedajúce dobovej dokumentácii. V duchu doby môže byť tiež obnovený lak, povrchová ochrana a čalúnenie.

skupina 3 – reparované vozidlá
Vozidlá so známou identitou, celkovo alebo čiastočne demontované, reparované a znovu zmontované. Ak už nie sú k dispozícii pôvodné diely alebo materiál, sú povolené len malé odchýlky od výrobnej špecifikácie. Originálne diely, ak sú k dispozícii, musia byť použité, ale môžu byť nahradené inými dielmi s rovnakými vlastnosťami. Interiér, exteriér a externý finiš musia byť čo najbližšie dobovej dokumentácii.

skupina 4 – prestavané vozidlá
Diely z jedného alebo viacerých vozidiel rovnakého modelu a typu zmontované do jedného vozidla tak, aby vzniknuté vozidlo bolo čo najbližšie originálnej dokumentácii výrobcu. V rámci prestavby môžu byť vyrobené nové diely alebo diely nezodpovedajúce dobe (napr. karoséria, blok motoru, hlava valcov alebo iné diely, ktoré nenesú znaky identity). Vypracovanie interiéru a exteriéru musí byť čo najbližšie dobovej dokumentácii.

Triedy podľa dátumu výroby

trieda A – (Ancestor) – vozidlá vyrobené do 31.12.1904

trieda B – (Veteran) – vozidlá vyrobené od 1.1.1905 do 31.12.1918

trieda C – (Vintage) – vozidlá vyrobené od 1.1.1919 do 31.12.1930

trieda D – (Post Vintage) – vozidlá vyrobené od 1.1.1931 do 31.12.1945

trieda E – (Post War) – vozidlá vyrobené od 1.1.1946 do 31.12.1960

trieda F – vozidlá vyrobené od 1.1.1961 do 31.12.1970

trieda G – vozidlá vyrobené medzi 1.1.1971 a vekovým limitom FIVA

Povinnosti a možnosti majiteľa his. vozidla

Vlastnenie vozidla, obzvlášť historického, nie je lacný koníček. Pokiaľ nechceme mať vozidlo len v stodole či garáži a plánujeme s ním podniknúť občas aj nejakú tú cestu, musíme čo – to zaplatiť a niečo aj vybaviť.
V prvom rade je to nutnosť mať nejaké ŠPZ-ky (TEČ – tabuľky evidenčných čísel). Ak nemáme strach z polície, dá sa jazdiť aj bez nich. Druhý zaujímavý a niektorými veteránistami používaný spôsob je použiť značky z iného auta. Je to spôsob originálny, avšak pokiaľ jazdíme aj mimo rodnú viesku, nie vždy sa vypláca. Lepšie je mať pôvodné biele ŠPZ, čo znamená, že auto nebolo odhlásené a stále sa platí poistka. V tomto prípade sú síce poplatky za povinné zmluvné poistenie najvyššie a je treba každé dva roky absolvovať STK, ale jazdiť môžeme neobmedzene a auto nemusí byť v "bohvieakom" historickom stave. Tu je treba spomenúť, že do konca roku 2004 je nutné vymeniť "staré" ŠPZ-ky za "nové" (s číselnou 3-kombináciou ). Ak tak neurobíme, vozidlo bude automaticky vyradené z evidencie.
Ďalšou možnosťou je získanie preukazu historického vozidla, ktorý umožňuje používať na verejných komunikáciách aj automobily vyradené z evidencie (po získaní zvláštneho evidenčného čísla), či znížiť poplatky povinného zmluvného poistenia na 3/12, prípadne 1/12 (ak má vozidlo pridelenú žltú značku s písmenom "H").
Najschodnejším sa javí odhlásenie vozidla, atestácia historickou komisiou a získanie zvláštnych evidenčných čísiel:

Metodika testácie historických vozidiel a vydávanie preukazov HV

V súvislosti s prijatím novely Zákona NR SR č. 135/1996 Z.z. § 2 písmena ba sa mení postup testovania historických vozidiel a vydávania Preukazov historických vozidiel (PHV) ako i prideľovania zvláštnych evidenčných čísiel s písmenom H. Na základe tejto právnej úpravy v Slovenskej republike má právo testovať historické vozidlo jedine národný orgán Medzinárodnej organizácie historických vozidiel (F.I.V.A. ANF), ktorú reprezentuje na Slovensku Združenie zberateľov historických vozidiel SR. Vyššie menovaný zákon je platný od 01.01.2001.
Majiteľ historického vozidla písomne požiada Historickú komisiou (HK) o testáciu HV, ktorú zašle poštou, faxom alebo internetom (viď. www.zzhv.sk). Žiadosti sa vyplňujú na predpísanom tlačive. HK vašu žiadosť písomne potvrdí, určí termín a miesto konania testácie a súčasne obdržíte zloženku na úhradu poplatku za testáciu. Výška poplatku bola stanovená na Sk 2.500,- za automobil a Sk 2.000,- za motocykel. Členovia klubov Asociácie historických vozidiel a Združenia zberateľov historických vozidiel majú 50% zľavu. Platba musí byť uhradená do 7 dní po potvrdení Vašej žiadosti. V opačnom prípade sa potvrdenie anuluje a vozidlo nebude pripustené na testáciu.
Na testáciu je možné prihlásiť len vozidlo vyrobené pred 31.12.1976 v dobrom technickom a historicky správnom stave. Historické vozidlo, na ktoré má byť pridelené ZEČ musí spĺňať: 1. riadenie, brzdy, osvetlenie, smerové svetlá, pneumatiky, spätné zrkadlo – musia byť v riadnom technickom stave. 2. z testovaného vozidla nesmú unikať prevádzkové kvapaliny. 3. testované HV musí byť identické s fotografiami na predloženom osvedčení o registračnom preukaze HV.
Po úspešnej testácií Vám bude vystavený Preukaz historického vozidla a Protokol o testácií historického vozidla, ktorý Vám bude zaslaný poštou na Vašu adresu do 14 dní od testácie. Na základe týchto dvoch dokladov Vám príslušný dopravný inšpektorát vydá tabuľky so zvláštnym evidenčným číslom s písmenom H, ktoré sa budú každoročne predlžovať za správny poplatok (t. č. Sk 50,-) a osvedčenie o technickom preukaze s platnosťou 12 mesiacov. Držiteľ historického vozidla s Preukazom historického vozidla uhradí poistné na svoje historické vozidlo 1/12 z príslušnej sadzby na vozidlo opatrené ZEČ s písmenom H a 3/12 za historické vozidlo s evidenčným číslom.

Koľko stojí historické vozidlo?

Treba si uvedomiť, že aj keď celosvetovo cena historických. vozidiel klesá a stávajú sa všeobecne dostupnými, na Slovensku je to ako vždy trochu inak. Jednak je to spôsobené tým, že za historické vozidlo sa u nás považuje takmer všetko čo začína hrdzavieť, ale napomáha tomu napr. aj zlá hospodárska situácia. Ľudia si myslia, že na starej Octávii zarobia majetok a tak sa stáva, že sa takéto vozidlá predávajú nadhodnotené, za niekoľko desiatok tisíc Sk. Druhá vec je fakt, že u nás je veľa "reštaurátorov". Teraz nemyslím na tých profesionálnych. V podstate každý majiteľ veterána na Slovensku je odkázaný do určitej miery podieľať sa na reparovaní svojho miláčika – a tak náklady nepoznajú hranice a vozidlo doslova prirastie k srdcu. Človek, ktorý si sám čo to opraví a spojazdní sa s tým lúči veľmi ťažko a od kupujúcich očakáva "primerané" ohodnotenie svojej práce. V západných krajinách sa generálkou veteránov väčšinou zaoberajú špecializované firmy s ako – tak definovanými cenami.
Ak kupujeme nejaké to vozidlo, musíme postupovať s chladnou hlavou. Mali by sme sa snažiť nájsť niečo zaujímavé na jednej strane, ale pôvodné na strane druhej (raz som počul o Octávii na podvozku VW chrobák – také auto moc veľkú cenu nemá, aj keď je určite pozoruhodné). Nemali by sme sa nechať ovplyvniť emóciami, pretože potom z nás majiteľ vytiahne všetky peniaze. Ak sme si istý "pravosťou" veterána oplatí sa jednať rýchlo, pretože časom sa vždy nájde niekto, kto majiteľovi rád poradí, že jeho šrot má minimálne dvojnásobnú hodnotu…
Zabudol som povedať to najdôležitejšie – vždy si musíme byť istý pôvodom vozidla. Nikdy nič nekupujme od "nemajiteľa" (prostredníka), ktorý sa potom niekde stratí a my sa musíme dohadovať so skutočným majiteľom.
Ešte pred kúpou si treba dobre rozmyslieť, kde vozidlo uskladníme. Priestor je vždy najdôležitejší. Dobre uskladnený veterán by nemal strácať na hodnote. Treba si tiež uvedomiť, či vozidlo odhlásime alebo zaň budeme platiť poistné a ono bude stáť nepojazdné v garáži 10 rokov.
Po zrelej úvahe všetkých popísaných skutočností sa môžeme ponoriť do krásnej činnosti návratu kúska histórie do dnešného sveta a obetovať všetok čas a peniaze do záľuby mnohými odsudzovanej, ale viacerými milovanej.